Uhlíková hraničná daň EÚ: Zdraženie emisií

• Autor:
• meno autora

  Predvídavosť Quantumrun
• September 29, 2023

Súhrn prehľadu

Mechanizmus úpravy hraníc uhlíka (CBAM) Európskej únie má za cieľ vyrovnať ceny uhlíka medzi domácim a dovážaným tovarom a zabrániť tomu, aby sa priemyselné odvetvia presťahovali do krajín s laxnými environmentálnymi pravidlami. Úplná implementácia dane je naplánovaná na január 2026 a spočiatku sa bude vzťahovať na sektory ako železo, oceľ, cement a výroba elektriny. Výrobcovia mimo EÚ budú čeliť zvýšeným nákladom, čo ovplyvní krajiny ako Čína, Rusko a India. Zatiaľ čo cieľom dane je podnietiť globálne znižovanie emisií, vyvoláva obavy v rozvojových ekonomikách, pre ktoré by náklady mohli byť zaťažujúce. Očakáva sa, že táto politika ovplyvní najmä sektory dodávateľského reťazca a mohla by viesť k vyšším spotrebiteľským cenám tovarov vyrobených z materiálov ako oceľ a cement.

Kontext dane z uhlíkových hraníc EÚ

Uhlíková daň, formálne známa ako mechanizmus úpravy hraníc uhlíka (CBAM), vyrovná cenu uhlíka medzi domácim a dovážaným tovarom, aby sa zabezpečilo, že klimatické ciele EÚ nebudú ohrozené v dôsledku presunu priemyslu do krajín s laxnou politikou. Cieľom dane bude tiež povzbudiť priemyselné odvetvia mimo EÚ a medzinárodných partnerov, aby podnikli kroky rovnakým smerom. CBAM je dôležitým právnym predpisom, ktorý výrazne ovplyvní obchodné trhy v rámci EÚ aj mimo nej. Mechanizmus CBAM bude fungovať takto: dovozcovia z EÚ budú nakupovať uhlíkové povolenky zodpovedajúce cene uhlíka, ktorá by bola zaplatená, ak by bol tovar vyrobený podľa pravidiel EÚ na stanovovanie cien uhlíka. Tento systém je v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a ďalšími medzinárodnými záväzkami EÚ.

Daň bola vytvorená s cieľom poskytnúť právnu istotu a stabilitu podnikom a iným národom postupným zavádzaním v priebehu niekoľkých rokov. Program bude spočiatku pokrývať železo a oceľ, cement, hnojivá, hliník a výrobu elektriny. Ak výrobca mimo EÚ môže preukázať, že už zaplatil za uhlík použitý pri výrobe dovážaného tovaru, príslušné náklady môžu byť v plnej miere odpočítané od dovozcu z EÚ. CBAM tiež povzbudí výrobcov z krajín mimo EÚ, aby zlepšili svoje výrobné procesy. 

Rušivý vplyv

Plné zavedenie dane je naplánované na január 2026. Dovozcovia EÚ a výrobcovia dotknutých materiálov mimo EÚ budú musieť zaplatiť približne 78 USD za metrickú tonu uhlíkových emisií. To okamžite zvýši náklady na materiály vyrábané výrobcami náročnými na uhlík, ako sú Čína, Rusko a India, o 15 až 30 percent. A vplyv bude časom rásť: očakáva sa, že daňová sadzba dosiahne do roku 105 takmer 2030 USD za metrickú tonu a v tomto bode bude pravdepodobne zahrnutých viac produktov. V dôsledku toho musia podniky merať svoje emisie a vystavenie uhlíkovej dani v rámci svojich dodávateľských reťazcov a produktových radov. Musia tiež vypracovať plán reakcie na zmenu klímy. Okrem toho musia spoločnosti hovoriť s tvorcami rozhodnutí EÚ o budúcnosti klimatickej politiky.

Niektorí ekonómovia sa však obávajú, že by to bolo pre rozvojové krajiny príliš nákladné. So slabými inštitucionálnymi základmi je nepravdepodobné, že by poskytovanie dodatočných hotovostných prevodov a nič iné malo za následok ekonomické alebo environmentálne výhody. Zosúladenie obchodnej, klimatickej a domácej politiky je odpoveďou. Dá sa to dosiahnuť tromi spôsobmi: po prvé, urobiť z uhlíkovej dane „neutrálnu ochranu“ pre rozvíjajúce sa ekonomiky. Ostatné dane možno znížiť (tarifné alebo netarifné), najmä pre čistejšie odvetvia, tovary alebo podniky. Po druhé, sprístupniť technológiu obnoviteľnej energie krajinám tretieho sveta. A napokon, domáca politika by mala byť zosúladená s CBAM, aby mal každý šancu na jej dodržiavanie.

Širšie dôsledky uhlíkovej hraničnej dane EÚ

Možné dôsledky hraničnej dane z uhlíka v EÚ môžu zahŕňať: 

• Rozvojové ekonomiky majú problém zaplatiť uhlíkovú daň. To by mohlo viesť k odchodu podnikov z európskeho trhu.
• Znížili sa globálne emisie, pretože viac spoločností prispôsobilo svoje výrobné procesy tak, aby spĺňali požiadavky uhlíkovej dane.
• EÚ implementuje dotácie a iné ochranné stratégie na podporu rozvojových ekonomík, aby dosiahli svoje ciele, vrátane zdieľania technológií čistej energie.
• Najviac zasiahnuté sú sektory dodávateľského reťazca ako automobilový priemysel, stavebníctvo, obaly a spotrebiče. Tieto sektory sa budú snažiť zvládnuť dodatočnú administratívnu záťaž spojenú s výpočtom emisií v rámci svojich produktov.
• Spotrebné výrobky, ktoré používajú oceľ, hliník a cement, sa stanú drahšími a pre koncových používateľov nebudú atraktívne.

Otázky na zváženie

• Ako inak podľa vás uhlíková daň EÚ ovplyvní globálny priemysel?
• Ako sa môžu spoločnosti pripraviť na úplné zavedenie tejto dane?