Potenciálna vakcína vedie k svetlejšej budúcnosti pre Alzheimerovu chorobu

Alzheimerova choroba a choroby súvisiace s demenciou patria medzi najochromujúcejšie v našom zdravotnom systéme s celosvetovými nákladmi viac ako 600 miliárd USD ročne. S nárastom počtu prípadov Alzheimerovej choroby o 7.5 milióna ročne tieto náklady budú len rásť. Súčasných 48 miliónov diagnostikovaných ľudí je obeťami najnákladnejšej choroby na svete, čo spôsobuje obrovský tlak na globálny zdravotný systém a vyčerpáva naše globálne ekonomiky.

Nielenže nás to ovplyvňuje ekonomicky, ale drasticky to mení životy diagnostikovaných a ich blízkych. Alzheimerova choroba sa zvyčajne objavuje u pacientov vo veku 65 rokov alebo starších (hoci Alzheimerova choroba so skorým nástupom sa môže objaviť u ľudí vo veku 40 alebo 50 rokov). V súčasnosti väčšina z nich prechádza do dôchodku a zažíva predstavenie novej generácie vnúčat; ale mnohí pacienti s Alzheimerovou chorobou si ani nepamätajú, že majú vnúčatá. Bohužiaľ, táto strata pamäti je zvyčajne sprevádzaná zmätenosťou, hnevom, nebezpečným správaním a zmenami nálady a dezorientáciou. Táto záťaž je pre rodiny srdcervúca, pretože v podstate strácajú ľudí, ktorých najviac milujú. 

Čo je to vlastne Alzheimerova choroba?

Podľa Alzheimerovej asociácie je Alzheimerova choroba „všeobecným pojmom pre stratu pamäti a iných intelektuálnych schopností, ktoré sú dostatočne závažné na to, aby zasahovali do každodenného života“. Ide o najbežnejšiu formu demencie, ktorá predstavuje 60-80 percent všetkých prípadov. Vo všeobecnosti ľudia žijú v priemere osem rokov po diagnostikovaní Alzheimerovej choroby, hoci niektorí žili až 20 rokov. Čo začína miernymi zmenami nálady a stratou pamäti, prechádza do úplného úpadku mozgu sprevádzaného stratou schopnosti komunikovať, rozpoznať prípadných opatrovateľov a rodinných príslušníkov a schopnosti postarať sa o seba. Choroba a všetko, čo zahŕňa, je skutočne zničujúce.

Na molekulárnej úrovni sa zdá, že hlavným typom buniek zničených Alzheimerovou chorobou sú neuróny. K tomu dochádza prostredníctvom interferencie pri dodávaní elektrických impulzov medzi neurónmi, ako aj uvoľňovaním neurotransmiterov. To spôsobuje narušenie normálnych nervových spojení v mozgu, čím sa mení spôsob, akým jednotlivec interpretuje každodenné situácie. V konečnom dôsledku povedie pokročilá Alzheimerova choroba k odumretiu nervov, a tým k celkovej strate tkaniva a následnému zmenšeniu mozgu – z toho najväčšie sa objaví v kôre, najväčšej časti mozgu. Najmä hipokampus, zodpovedný za tvorbu nových spomienok, vykazuje najväčšie zmenšenie. Toto je teda príčinou straty pamäti a neschopnosti vybaviť si súčasné a minulé udalosti v živote pacienta.  

Pokiaľ ide o presnú príčinu Alzheimerovej choroby, vedci sa nad odpoveďou už roky zamýšľajú. Nedávno sa však väčšina vedcov zhodla na tom, že hlavnou patogenézou ochorenia je kombinácia β-amyloidu a tau proteínu. V počiatočných štádiách ochorenia dochádza k nahromadeniu β-amyloidného plaku, ktorý prerušuje mozgovú signalizáciu a spúšťa imunitné reakcie, ktoré spôsobujú ďalší zápal a bunkovú smrť. 

Ako choroba postupuje, dochádza k následnému zvýšeniu druhého proteínu, známeho ako tau. Proteín Tau sa zrúti do skrútených vlákien, ktoré sa hromadia v bunkách a vytvárajú spleť. Tieto spleti priamo zasahujú do transportného systému v proteínoch, a preto zasahujú do prenosu molekúl potravy a iných častí buniek, ktoré sú životne dôležité pre fungovanie bunky. Objav týchto proteínov bol pre výskum Alzheimerovej choroby revolučný, pretože dal vedcom potenciálny cieľ, podľa ktorého by mali konať pri prevencii a liečbe Alzheimerovej choroby.

Minulosť 

Štúdia v Výskum a terapia Alzheimerovej choroby dospel k záveru, že v rokoch 2002 až 2012 bolo vykonaných 413 testov Alzheimerovej choroby. Z týchto skúšok bol iba jeden liek schválený na humánne použitie, ale jeho miera zlyhania bola šokujúco vysoká 99.6 %. Dokonca aj webová stránka pre liek, známa ako NAMZARIC, má zarážajúce odmietnutie zodpovednosti, v ktorom sa uvádza, že „neexistuje žiadny dôkaz, že NAMZARIC zabraňuje alebo spomaľuje proces základného ochorenia u pacientov s Alzheimerovou chorobou“.

Podľa štúdie Consumer Report z roku 2012 „dostupné štúdie naznačujú, že väčšina ľudí nebude mať z užívania liekov na [Alzheimerovu chorobu] žiaden úžitok“. Štúdia naďalej uvádza, že vzhľadom na „relatívne vysokú cenu a riziko vedľajších účinkov, vrátane zriedkavých, ale závažných bezpečnostných problémov, nemôžeme schváliť žiadny z liekov“. To znamená, že v súčasnosti neexistuje jediný liek, ktorý by dokázal vyliečiť, zabrániť alebo dokonca zvládnuť symptómy Alzheimerovej choroby. Tí, ktorí sú diagnostikovaní, nemajú inú možnosť, ako podľahnúť svojej chorobe.   

Napriek týmto skutočnostiam väčšina ľudí nevie, že Alzheimerova choroba je nevyliečiteľná. S najväčšou pravdepodobnosťou je to spôsobené skresľovaním zistení verejnosti. V minulosti mnohé štúdie spomenutých liekov preukázali merateľné zmeny v mozgu, ale nereprezentujú presne žiadne zmeny v živote pacienta. Verejnosti to prináša klamlivé informácie, pretože si myslíme, že tieto zistenia sú cenné. Nielenže tieto lieky majú malý účinok, ale zvyšujú riziko veľkých vedľajších účinkov, ako je extrémne poškodenie pečene, drastický úbytok hmotnosti, chronické závraty, nedostatok chuti do jedla, bolesť žalúdka a mnoho ďalších menších vedľajších účinkov a riziká spojené s nadváhou. obmedzené výhody. Je to preto, že 20-25% pacientov nakoniec prestane užívať svoje lieky. Nehovoriac o tom, že tieto lieky môžu stáť pacientov až 400 USD mesačne.

Vakcína 

Nie je žiadnym tajomstvom, že treba niečo zmeniť. Len Spojené štáty americké venovali tento rok 1.3 miliardy USD na výskum Alzheimerovej choroby, pričom okrem postupných neúspechov a obmedzených výsledkov v liečbe liekmi by sa nemali ukázať nič iné. Toto zanechalo zúfalú prosbu o niečo drastické a iné. Zdá sa, že austrálski vedci z Flinders University spolu s americkými vedcami z Inštitútu molekulárnej medicíny (IMM) a Kalifornskej univerzity v Irvine (UCI) zareagovali na túto prosbu o pomoc. Tím je na ceste k vývoju vakcíny, ktorá bude liečiť Alzheimerovu chorobu.

Ako už bolo uvedené, hromadenie β-amyloidných plakov a spleť proteínu tau boli nedávno označené za príčinu Alzheimerovej choroby. Nikolai Petrovsky, profesor medicíny na Flinders University v Adelaide v Južnej Austrálii a časť tímu vyvíjajúceho vakcínu, ďalej vysvetľuje, že funkcia proteínov pri spôsobovaní Alzheimerovej choroby bola preukázaná u transgénnych myší. 

"Tieto transgénne myši dostávajú zrýchlenú formu demencie napodobňujúcu ľudskú Alzheimerovu chorobu," povedal Petrovský. "Terapia zahŕňajúca vakcíny a monoklonálne protilátky, ktoré blokujú akumuláciu β-amyloidu alebo tau [proteínov] u týchto myší, bránia ich rozvoju demencie, čo potvrdzuje príčinnú úlohu vytvárania týchto abnormálnych proteínov."

Preto na úspešnú prevenciu ochorenia alebo jeho liečbu v skorých štádiách by potenciálna vakcína musela spočiatku interferovať s β-amyloidom priamym zacielením na tvorbu plaku. Na liečbu v neskorších štádiách choroby by vakcína musela zasahovať do fungovania tau proteínov. Na vyriešenie tohto problému museli vedci objaviť vakcínu, ktorá by zasahovala do oboch, či už súčasne alebo postupne.

Tím sa teda rozhodol objaviť vakcínu, ktorá by úspešne interagovala s proteínmi v čase potrebnom na to, aby bola účinná, pomocou mozgu pacientov s Alzheimerovou chorobou. Zistenia ich štúdie zverejnené v Vedecké správy v júli 2016 potvrdil, že vakcína ako je táto bola možná s použitím dvoch zložiek, ktoré sa ukázali ako kľúčové pre jej vývoj. Prvým bol adjuvans na báze cukru s názvom Advax^CpG. Podľa Petrovského použitie tohto adjuvans „pomáha poskytnúť B bunkám maximálnu stimuláciu na produkciu špecifických protilátok“. Toto bolo spojené s druhou platformou vakcín, známou ako technológia MultiTEP. Toto bolo "navrhnuté tak, aby poskytovalo maximálnu pomoc T bunkám B bunkám produkujúcim protilátky, čím pomáhalo zabezpečiť, aby vakcína poskytovala dostatočne vysoké hladiny protilátok, aby bola účinná."

Svetlejšia budúcnosť

Vďaka tímu Flinders University a Inštitútu molekulárnej medicíny sa budúcnosť výskumu Alzheimerovej choroby ukazuje ako sľubná. Ich nedávne výsledky budú viesť k budúcnosti výskumu Alzheimerovej choroby, ktorý bol predtým známy ako „cintorín drahých testov na drogy“.

Vakcína vyvinutá Petrovským a tímom preukázala, že indukuje viac ako 100-násobok množstva protilátok ako lieky, ktoré v minulosti zlyhali. Tím to dosiahol vytvorením vakcíny s dokonalým 3D tvarom, ktorý bude indukovať protilátky potrebné na primeranú väzbu na β-amyloid a tau proteíny. Petrovský uvádza: "Toto nebolo urobené pre mnohých neúspešných kandidátov, ktorí preto s najväčšou pravdepodobnosťou neprodukovali dostatočné množstvo protilátky alebo správny typ protilátky."

Petrovský predpokladá, že „s vakcínou sa začnú klinické skúšky na ľuďoch približne o dva roky. Ak sa v takýchto testoch ukáže, že je účinný, očakávali by sme, že bude na trhu približne o sedem rokov.“