Tóriová energia: Ekologickejšie energetické riešenie pre jadrové reaktory

• Autor:
• meno autora

  Predvídavosť Quantumrun
• Augusta 11, 2022

Súhrn prehľadu

Čínsky vývoj jadrových reaktorov s roztavenou soľou poháňaných tóriom predstavuje významný posun v globálnej dynamike energetiky a ponúka hojnejšiu a potenciálne bezpečnejšiu alternatívu k uránu. Táto technológia nielenže sľubuje výhody pre životné prostredie znížením toxického odpadu a emisií uhlíka, ale tiež stavia Čínu ako potenciálneho lídra v oblasti udržateľného vývozu energie. Stále je však potrebné úplne vyriešiť obavy týkajúce sa dlhodobého výkonu a bezpečnosti týchto reaktorov, najmä pokiaľ ide o korozívne účinky roztavenej soli a potenciálne zneužitie uránu-233.

Energetický kontext tória

V roku 2021 Čína ohromila globálny energetický sektor oznámením dokončenia jadrového reaktora s roztavenou soľou na tórium. Táto technológia alternatívnej energie by mohla byť komerčne dostupná do roku 2030. 

Jadrové reaktory s roztavenou soľou poháňané tóriom využívajú na výrobu energie zmes roztavenej soli s tóriom alebo uránom. Čína sa rozhodla pre tórium kvôli bohatej ponuke kovu v krajine. Uránové reaktory inde vo svete tiež potrebujú vodu na účely chladenia, čo pridáva geologické obmedzenia do ich konštrukcie. Na druhej strane tóriový reaktor využíva roztavenú soľ na prenos tepla aj na chladenie reaktora, čím sa eliminuje potreba výstavby v blízkosti vodného útvaru. Na spustenie reakcie sa však tórium musí premeniť na urán 233 (U 233) prostredníctvom jadrového bombardovania. U 233 je vysoko rádioaktívny.

Technológia používaná v tóriom poháňaných jadrových reaktoroch s roztavenou soľou je údajne bezpečnejšia, pretože horenie kvapaliny znižuje riziko, že sa reakcie vymknú kontrole a poškodia konštrukcie reaktora. Okrem toho sú tóriové reaktory ekologickejšie, keďže pri spaľovaní tória nevzniká toxické plutónium, na rozdiel od reaktorov poháňaných uránom. Soľ však môže pri vysokých teplotách korodovať konštrukciu reaktora. Odhalenie korózií v dôsledku škôd spôsobených soľou môže trvať päť až 10 rokov, takže ako môžu tieto reaktory fungovať v priebehu času, je ešte potrebné úplne zistiť.

Rušivý vplyv

Vývoj reaktorov na báze tória v Číne môže viesť k väčšej energetickej nezávislosti Číny, čím sa zníži závislosť od dovozu uránu z krajín, s ktorými má napäté diplomatické vzťahy. Úspešný prechod na tóriové reaktory by Číne umožnil využiť bohatší a potenciálne bezpečnejší zdroj energie. Táto zmena je obzvlášť významná vzhľadom na súčasnú veľkú závislosť krajiny od uránu, ktorý je menej hojný a často sa získava cez zložité geopolitické kanály.

Potenciálne rozsiahle prijatie reaktorov na báze tória predstavuje sľubnú cestu k výraznému zníženiu emisií uhlíka. Do roku 2040 by to mohlo uľahčiť postupné vyraďovanie zdrojov energie z fosílnych palív, ako sú uhoľné elektrárne, ktoré v súčasnosti výrazne prispievajú k znečisťovaniu životného prostredia a emisiám skleníkových plynov. Prechod na tóriové reaktory by tak mohol byť v súlade s energetickými cieľmi a globálnymi záväzkami na zníženie emisií uhlíka. Okrem toho by tento posun demonštroval rozsiahlu praktickú aplikáciu alternatívnej jadrovej technológie.

Na medzinárodnom poli by čínske majstrovstvo v technológii tóriového reaktora mohlo postaviť Čínu ako lídra v globálnych energetických inováciách. Táto technológia ponúka menej vyzbrojiteľnú alternatívu k tradičnej jadrovej energii, čo z nej robí atraktívnu možnosť exportu do rozvojových krajín. Upozornenie je však potrebné vzhľadom na potenciálnu produkciu uránu-233, vedľajšieho produktu tóriových reaktorov, ktorý by sa mohol použiť vo výbušninách a zbraniach na báze uránu. Tento aspekt podčiarkuje potrebu prísnych bezpečnostných a regulačných opatrení pri vývoji a nasadzovaní tóriových reaktorov, aby sa zabránilo zneužitiu uránu-233.

Dôsledky energie tória 

Širšie dôsledky budúceho vplyvu tóriovej energie na energetické trhy môžu zahŕňať:

• Viac krajín investuje do vývoja reaktorov na roztavenú soľ z dôvodu ich potenciálu byť bezpečne postavených kdekoľvek, spolu s ich zeleným energetickým výstupom. 
• Zvýšený výskum rádioaktívnych alternatív k uránu, ktoré možno použiť v jadrových reaktoroch.
• Vo vidieckych a suchých regiónoch sa buduje viac elektrární, čo podporuje hospodársky rast v týchto oblastiach. 
• Budúci výskum výstavby tóriových reaktorov vo verejnej infraštruktúre a vojenských zariadeniach, ako sú lietadlové lode. 
• Západné štáty sa pokúšajú využiť geopolitickú taktiku na obmedzenie čínskeho exportu technológie tóriového reaktora, pretože to predstavuje potenciálnu konkurenčnú hrozbu pre ich iniciatívy v oblasti exportu energie.
• Tórium je na sociálnych médiách nepresne porovnávané s jadrovou energiou, čo vedie k protestom miestnych obyvateľov, kde sa navrhuje výstavba tóriových reaktorov. 

Otázky na zváženie

• Myslíte si, že ekologickejšie aspekty energie generovanej tóriom môžu významne prospieť spoločnosti v porovnaní s jej deštruktívnym potenciálom prostredníctvom zvýšenej výroby U 233?
• Ako môže náskok Číny vo výrobe energie z tória ovplyvniť jej strategickú pozíciu v 2030. rokoch XNUMX. storočia?